Montessori princípy

DIEŤA JE TVORCOM SEBA SAMÉHO
Dieťa má samé rozhodujúci vplyv na svoj vývoj. Svojím “naprogramovaním” a vlastnou aktivitou sa v najväčšej miere podieľa na utváraní samého seba. Aj napriek tomu, že sa vyvíja v kontakte s prostredím, z ktorého čerpá podnety, ovplyvňujú ho ľudia v blízkom okolí, len ono samo určuje, ktoré podnety, akým spôsobom a kedy ovplyvnia jeho chovanie.
 
POMÔŽ MI, ABY SOM TO DOKÁZAL SÁM
Táto prosba, s ktorou sa malé dieťa obrátilo na Mariu Montessori, sa stala hlavným krédom jej pedagogiky. Úlohou dospelých nie je formovať dieťa, odstraňovať mu z cesty prekážky, alebo ním dokonca manipulovať, ale je potrebné urobiť všetko pre to, aby vlastnými silami a svojim tempom získalo nové vedomosti a zručnosti.
 
RUKA JE NÁSTROJOM DUCHA
Práca rúk je základom k pochopeniu vecí a javov, základom pre rozvoj myslenia a reči. V priebehu každého učenia sa musia spájať telesné a duševné aktivity. Pri osvojovaní nového učiva, pri získavaní nových poznatkov je potrebné vychádzať z konkrétneho poznania a manipulácie s vecami.
 
REŠPEKTOVANIE SENZITIVNÝCH OBDOBÍ
Senzitívne obdobia určujú dobu, počas ktorej je dieťa obzvlášť citlivé a akoby pripravené pre získavanie určitých zručností. ak nie je takéto obdobie využité, senzitivita mizne.
 
SLOBODNÁ VOĽBA PRÁCE
Dieťa samé rozhoduje, čo bude robiť, s kým bude pracovať a ako dlho bude pracovať. Úlohou pedagóga je pripraviť optimálne prostredie a pomôcky.
,,Pre dieťa je dôležitá sloboda voľby a práca v relatívnej časovej voľnosti, pretože dieťa potrebuje istý čas na ,,zabranie sa“ do činnosti a zaoberanie sa ňou tak dlho, kým nedôjde k dosiahnutiu vnútorného stupňa nasýtenia. Dieťa najprv hľadá prácu, ktorá mu umožní skutočné ,,ponorenie sa“ a ktorá v ňom vyvolá hlboký záujem.“ Maria Montessori
 
PRIPRAVENÉ PROSTREDIE
Pripravené prostredie považujeme za základný princíp v teórii a praxi pedagogiky Márie Montessori. Bez vhodného prostredia by nebola možná konštruktívna činnosť dieťaťa, realizácia jeho požiadaviek, či slobodný výber práce. Prostredie nemôže byť nakopením hračiek a vecí. Musí mať svoju podobu. Pod pojmom pripravené prostredie máme na mysli nielen jeho materiálnu, ale aj ľudskú zložku. Miestnosť by mala byť svetlá a bez zbytočných vecí obmedzujúcich priestor. Dieťa by sa malo v prostredí cítiť dobre a bezpečne, tak ako doma. Pracovné miesto, pomôcky, predmety k manipulácii je potrebné ukladať tak, aby umožňovali dieťaťu osvojovať si nové poznatky samostatne bez vonkajšej pomoci.
 
POLARIZÁCIA POZORNOSTI
Dieťa je schopné intenzívne sa sústrediť na prácu, ktorá ho zaujme. Polarizácia pozornosti je základom učenia.
Maria Montessori si pri pozorovaní detí pri práci všimla, že už malé deti sú schopné veľkej koncentrácie pozornosti v prípade, že majú k dispozícii vhodný predmet, ktorý pritiahne ich pozornosť natoľko, až sa mu začnú spontánne venovať. Práca s ním v nich podnecuje chuť cvičenie opakovať, pričom pozornosť dieťaťa sa plne sústreďuje na prácu. Vo chvíli, keď pozornosť dieťaťa pritiahne (zaujme) nejaká činnosť a ono sa znovu začne naplno a koncentrovane zaoberať, vtedy sa dieťa ľahko a rýchlo učí, získava nové vedomosti, skúsenosti a zručnosti.
Polarizáciu môžme rozdeliť do 3 fáz: príprava, veľká fáza a nasýtenie.
 
TROJSTUPŇOVÁ VÝUKA
Táto metóda je vhodná najmä pre predškolský vek.
1. Pomenovanie učiteľom – označenie predmetov, javov
Pracujeme s vetou: “Toto je…”
2. Znovu-poznanie – precvičenie s dieťaťom (najdôležitejšia etapa); dieťa dáva k pojmu predmet, obrázok, slovo, číslice apod.; učiteľ uplatňuje rôznorodosť nápadov k precvičeniu.
Pracujem s vetou: “Dones mi, ukáž mi…”
3. Aktívne ovládanie – je vlastne kontrola, či dieťa všetko pochopilo a problému rozumie. Pojem prichádza od dieťaťa.
Pracujeme s vetou: “Čo je toto…? Aká je toto….?”
 
PRÁCA S CHYBOU
Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť a je chápaná ako bežný a prirodzený prejav v procese učenia. Učiteľ by nemal používať negatívne hodnotenie, ale ponúknuť dieťaťu inú formu kontroly. Pomôcky sú pripravené tak, aby dieťa bolo schopné samo skontrolovať správnosť riešenia.
 
PRÁCA S POCHVALOU
Vzťah dospelého a dieťaťa v Montessori pedagogike a výchove predpokladá láskyplný prístup učiteľa ku každému dieťaťu. Učiteľ sa snaží komunikovať s dieťaťom tak, aby ho nehodnotil a neposuzoval, ale dával pritom najavo, že dieťa získalo novú dovednost alebo mu prejaví náklonnosť a účasť. Každé dieťa potrebuje pocit istoty, bezpečia a úspechu, no neustále kladné či záporné hodnotenie zo strany dospelých ho obmedzuje. S pochvalou sa v Montessori pedagogike zachádza primerane tak, aby sa dieťa nestalo na pochvale závislé. Cieľom je, aby dieťa robilo to, čo ho vnútorne uspokojuje.
 

CELOSTNÉ UČENIE

Človek je jednotou telesného a duševného. Od ostatných živých tvorom sa líši duchovným životom. V ňom spočíva koreň slobody, vnútornej aktivity, spontánnosti, možnosti samostatného a slobodného chovania. Duchovný život znamená chcenie, cítenie, myslenie a chovanie. Vzájomné pôsobenie telesnej a duchovnej aktivity sa musí premietať i do procesu učenia.
 
VEKOVO ZMIEŠANÁ SKUPINA

Maria Montessori uvádza o heterogénnych skupinách nasledovné: ,,Základnou vecou je, že skupiny obsahujú rôzne vekové stupne, čo má veľký vplyv na vedomosti detí. To je dosiahnuté vzťahmi medzi deťmi. Neviete si ani predstaviť, ako dobre a ľahko sa mladšie dieťa učí od starších detí, ktoré sú zasa neuveriteľne trpezlivé k ťažkostiam mladšieho. Skoro to vyzerá, akoby bolo mladšie dieťa pre staršie pracovným materiálom. Často som ich prestávala pozorovať a myslela som si, či to nie je pre staršie deti stratou času. Ale potom som poznala, že keď človek niečo vysvetľuje, stáva sa mu predmet vysvetľovania jasnejším. Nikdy sa nenaučíte viac, ako pri vyučovaní druhých, zvlášť keď žiaci neovládajú problém príliš dobre. Ich ťažkosti pre vás pôsobia ako kontrola chýb a podnecujú vás k získavaniu nových poznatkov a argumentov, aby ste mohli ešte lepšie a pochopiteľnejšie celú vec vysvetliť a sprostredkovať tak, ako žiaci potrebujú.“ ( Montessori, M., 1979, s. 87)

Vekovo zmiešané skupiny majú mnohé výhody: deti sa učia navzájom jedno od druhého; navzájom sa inšpirujú; mladšie deti pozorujú staršie, a to im  dáva možnosť nahliadnutia dopredu a vidieť, čo ich v budúcnosti čaká; staršie deti si upevňujú svoje vedomosti tým, že ich môžu sprostredkovať mladším deťom; učia sa vychádzať s deťmi rôzneho veku, schopností, rešpektovať prácu a pracovný priestor iných, správať sa k iným zdvorilo, vzájomne spolupracovať, učia sa ospravedlniť, navzájom sa zdraviť, slušne vyjadriť svoje požiadavky; aktívne sa podieľajú na udržiavaní poriadku svojej triedy – odkladaním pomôcok na príslušné, miesto odkiaľ si ich môže vziať iné dieťa.

ABSORBUJÚCI DUCH

Spôsob akým deti získavajú poznatky sa od dospelých odlišuje. Práve absorbujúci duch má hlavnú zásluhu na tom, že sa dieťa učí oveľa rýchlejšie a ľahšie ako dospelý. Dospelí získavajú svoje poznatky s oveľa väčšou námahou, pomocou inteligencie, zatiaľ čo dieťa ich absorbuje svojim psychickým životom. Dieťa obohacuje svoje vedomosti bez toho, aby vedelo ako. Maria Montessori hovorí, že absorbujúci duch sprevádza človeka prvých šesť rokov jeho života. Do prvých troch rokov ide o takú formu ducha, na ktorú nemá dospelý žiadny  priamy vplyv. Jediné, čo môže v tej dobe pre dieťa urobiť, je podporovať jeho detského ducha pri práci. Dieťa sa jednoducho učí tým, že žije. Túto prvú periódu vývinu človeka považuje Maria Montessori za najdôležitejšiu, na ktorú je najviac potrebné sústrediť  pozornosť. Práve vtedy sa podľa nej buduje ľudský charakter.

 

Leave a Reply